Filozofia ako zrkadlo: Sebapoznanie bez ilúzií

Pre niekoho dnes filozofia pôsobí ako zbytočnosť, iný ju zas vníma ako únik z reality, ktorý sa uzatvára do vlastnej bubliny a nikdy ju v skutočnosti neopustí.

Ja ju rozhodne nevnímam len ako akúsi knižnicu múdrych slov ani ako múr, za ktorý sa môžeme skryť pred svetom.
Práve naopak… filozofia je pre mňa dokonalým zrkadlom. A ako každé skutočné zrkadlo, aj ona nám ukazuje to, čo často nechceme vidieť: seba.

Nie to ideálne, vylepšené, inšpiratívne „ja“, ktoré si budujeme na sociálnych sieťach alebo vo vlastných predstavách. Ale to, ktoré ráno odkladá budík, večer sa rozptýli, keď má pracovať, hnevá sa, keď mu niečo nevychádza, a túži po uznaní, keď ho nikto nechváli.

Antický filozof Epiktétos vraví, že “nemáme moc nad tým, čo sa deje zvonku, ale máme úplnú zodpovednosť za to, čo sa deje vnútri”.
To však predpokladá, že vôbec vieme, čo sa v nás deje.
A tu prichádza tá najťažšia časť: sebapoznanie.

Je veľmi ľahké obviňovať svet. Povedať, že nemám čas, že ma druhí rušia, že okolnosti sú zlé.
Ale filozofia nám podáva zrkadlo a pýta sa: Naozaj?
Naozaj ťa niekto zastavil, keď si mohla alebo mohol konať?
Alebo to bola len výhovorka?

Sokratova výzva „Poznaj sám seba“ nie je filozofická fráza, ktorú si stačí prečítať a lajknúť niekde na internete.
Je to výzva k neustálemu pohľadu dovnútra.

Každý deň sa môžeme pýtať:

Čo som dnes urobil dobre… a prečo?

Kde som klamal sám alebo samú seba?

Čo ma podráždilo… a čo to o mne hovorí?

Prečo mi záleží na tom, čo si druhí myslia?

Tieto otázky nie sú ľahké. Niekedy sú nepríjemné. Niekedy odhalia, že nie sme takí rozumní, disciplinovaní ani pokorní, ako si myslíme.
Ale práve tam začína filozofia. Nie pri hľadaní odpovedí, ako si všetci stále myslia, ale pri kladení správnych otázok.

Niekedy mám pocit, že v skutočnosti väčšina ľudí ani nechce spoznať samých seba. Je to príliš bolestivé.
Radšej si vytvoríme príbeh, že to nie je naša vina, že niekto iný môže za naše zlyhania.
Pretože ten príbeh je pohodlná lož. A filozofia je jej tichý nepriateľ.

Pravé sebapoznanie, priatelia, neznamená sebaodsúdenie.
Znamená pochopiť, že aj naše chyby sú súčasťou nás. A že ich môžeme meniť…
ale iba vtedy, keď ich prestaneme skrývať.

Filozofia je zrkadlo. Nehladí. Neklame. Ale oslobodzuje.
Až keď si dokážeme priznať, kým sme, môžeme sa začať stávať tým, kým chceme byť.

Ďakujem za čítanie a prajem vám veľa síl na vašej ceste životom.
– Marko